ULMUS PARVIFOLIA
STROM ELFOV

Text a foto:
Tomino a spol.

        Vo výklenku tokonoma, ktorý zdobil čajovňu v centre Čikufu-en neďaleko od Tokia, stál starý brest ešte bez listov. Bol začiatok februára, prvý deň japonského Nového roka a do príbytkov sa vnášali bonsaje symbolizujúce dlhý a zdravý život. Brest bol za strom sily, života a zdravia považovaný vo viacerých kultúrach.  

STROM ELFOV
     Aj v Európe patrili bresty k dôležitým duchovným a liečivým stromom. Podľa germánskej mytológie celé ľudstvo povstalo z dvoch stromov vyplavených na breh, ktorým bohovia vdýchli život. Muž vznikol z brestu a žena z jaseňa. V strednej a severnej Európe bresty nerástli v lesoch, ale tvorili presvetlené háje. Kelti považovali bresty za stromy dobrej nálady a vo svojom Keltskom stromovom kalendári prisúdili brestu dni od

12.-24. januára a od 15.-25. júla. Ľudia narodení v týchto dňoch majú vraj príjemnú, komunikatívnu povahu brestov.

       Bresty sa vysádzali ako ochranné stromy domu a dvorov. Často sa pod nimi rokovalo a vykladalo sa právo. Možno preto sa označovali aj za stromy komunikácie. Známa abatiša Hildegarda von Bingen listy z brestov odporúčala pri strate reči.

      Starí obyvatelia Anglicka bresty nazývali stromy Elfov a verili, že sprostredkovávajú komunikáciu medzi rôznymi prírodnými ríšami.

BREST DROBNOLISTÝ
      V bonsajistike na najviac využíva krása drobnolistých čínskych brestov (Ulmus parvifolia).

        Čínske bresty zväčša pochádzajú z teplejších oblastí juhovýchodnej Ázie. Majú typické oválne tmavozelené lístky s jemným zúbkovaním. Sú odolné, výborne znášajú tvarovanie i rez a dajú sa z nich vypestovať naozaj unikátne exempláre bonsajov. Ak navštívite niekedy Toskánsko, zájdite do múzea  v Centro Bonsai Franchi, kde si môžete prezrieť niekoľko bonsajov z brestu pozoruhodných tvarom i vekom.

       V kontraste s dominantným mohutným vzrastom solitérnych bonsajov, bresty drobnolisté sú vďačnými stromčekmi na tvorbu krajiniek a lesíkov. Prirodzený vzhľad malého stromu, úhľadné lístky, rýchlo sa zahusťujúca kompaktná koruna dobre tvarovateľná strihom, predurčuje bresty pre skupinovú výsadbu na ploché misky, kamenné platne alebo do prasklín vertikálnych skál.

PESTOVANIE BRESTOV

        Čínske bresty pestujeme podobne ako ostatné bytové bonsaje, o ktorých sme už na stránkach magazínu písali. Zamerajme sa preto najmä na ich osobitosti. 

SVETLO:    Bresty sa u nás pestujú predovšetkým ako bytové bonsaje. Nezabúdajme však, že milujú slnko. V lete ich môžeme pestovať aj priamo na výslnných stanovištiach balkónov a záhrad. Ak sa kúpu v slnečnom svetle, lístočky sa im po okrajoch sfarbia do tmavo červena. Naopak ak sa pestujú v bytoch ďalej od okna na mieste s nízkou svetelnosťou, lístky rýchlo zožltnú a opadávajú.

    Toto výrazné žltnutie a opadávanie brestov je ich veľkým šťastím, pretože svojmu pestovateľovi dokážu včas naznačiť, že niečo nie je v poriadku. Že niektorý zo životne dôležitých faktorov je zanedbaný, či už ide o svetlo, alebo vodu. Pre bresty je typické, že ľahko zožltnú a aj celkom opadajú. Ak sa pestovateľ spamätá a zjedná rýchlu nápravu v ich pestovaní, do 14 dní zapučia mladými púčikmi a opäť sa veselo zazelenajú.

    Kvôli láske ku svetlu, by sa mali čínske bresty pestovať priamo na okenných doskách, alebo je treba ich  dosvietiť umelým osvetlením.  

VODA: Bresty majú radi dostatok vlahy. Preto ich polievame denne a staráme sa, aby ich koreňový bal nikdy celkom nepreschol. Ak sa to stane, použijeme malé záchranné opatrenie a substrát aj s miskou ponoríme na 15 minút do nádoby

s vodou, aby sa premokrili aj  preschnuté časti substrátu. Nezabúdame rosiť listy. Do rozprašovača môžeme pridať i listové hnojivo. 

VÝŽIVA: Bresty hnojíme počas vegetačnej sezóny každé 2 týždne tekutým hnojivom, alebo do substrátu zapravíme na začiatku vegetačnej sezóny pevné, pozvoľne sa uvoľňujúce hnojivo Biogold alebo Osmocote. Dobrá výživa je pre rýchlo rastúci brest dôležitá.

ZIMOVANIE: Bresty znášajú pomerne široké teplotné rozhranie a podľa toho sa aj správajú. Ak ich zimujeme v byte, v teplej miestnosti okolo 20°C, zostávajú celoročne ze-lené. Iba počas zimy čiastočne prepŕchajú, čo býva spôsobené nedostatkom svetla, alebo prirodzenou pozvoľnou výmenou listov.

   Ak bresty drobnolisté boli privezené zo severnejších oblastí Ázie, môžeme ich zimovať v chlade pri teplotách blízkych 0°C. V tom prípade sa im na jeseň  lístie vyfarbí a opadá a až na jar im vypučia nové listy. Pri chladnom zimovaní bez listov znížime mierne zálievku. Toto zimovanie brestov je zriedkavejšie.